Ocitla som sa v roli rodiča. Prežívam veľmi pekné obdobie, teším sa z dcéry, usmievam sa na ľudí. Avšak len do tej chvíle, pokým nenarazím na prekážku, ktorá ma vytrhne z tohto krásneho mamičkovského prežívania a jasne mi dá najavo, že „sem” nepatríme – ani ja, ani moje dieťa. pokračovanie článku
Poštová banka, a.s. pripravila v predchádzajúcich dňoch pre svojich klientov nový druh pôžičky a rozbehla marketingovú kampaň. Svojim klientom rozposlala listy spolu so zmluvou a formulárom o zmluvných podmienkach. Jeden taký sa ocitol aj u nás na stole. pokračovanie článku
Je 10:30 dopoludnia. Čakám na kamarátku, ktorá sa niekde zabudla, a tak túto chvíľu vypĺňam pozorovaním okolia. Pred podnikom oproti postáva mládež. Chlapci do seba zapárajú siláckymi rečami, mudrujú, chvastajú sa, značkujú sa názvami zvieratiek a inými adjektívami. Pofajčievajú a tvária sa pritom náramne dôležito. Dievčatá sa chichúňajú každej svetabornej poznámke chalanov, obdivne po nich gúľajú očami a občas si potiahnu z ich načatej cigarety. pokračovanie článku
Môj autobus mešká. Príčinou je preplnená premávka, ktorá už dlhšiu dobu bezpochyby patrí ku koloritu Trenčína. Pred nami a za nami je dlhočizná kolóna áut, nedá sa nič robiť. A tak miesto 10-ich minút, cesta do centra trvá 30 a viac minút. Klasická zápcha.
Miest na sedenie v autobuse je viac než dosť, tak si sadám, zatváram oči a...z driemot ma vytrhne hlas pána, ktorý sedí chrbtom ku mne. Rozhorčene hovorí spolusediacej:
- Už mám toho dosť! Každý deň trčíme v zápche! Vyhýbal som sa tomu, ale od zajtra chodím do roboty autom! Zveziem ťa, ak chceš.. -
- To budem rada, hádam nás to vyjde aj lacnejšie, ... - odpovedá slečna/pani.
Reakcia spolucestujúceho ma "pobaví". Tak, ako ma už niekoľko dní "baví" fakt, že vedenie mesta práve v tejto kritickej dopravnej situácii zvýšilo cestovné. Nuž, aj taká vie byť logika..
Už tretí deň u nás vládne smútočná nálada v podobe všadeprítomného ticha a vlhnúcich očí zakaždým, keď dávame priestor spomienkam na človeka, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Blíži sa hodina pohrebu a náš žiaľ sa stupňuje. Trúchliacu atmosféru však narúša príchod otcových sesterníc s manželmi z Turca. pokračovanie článku
Čo deň dal. A niekomu inému vzal... pokračovanie článku
- zaznelo z úst približne štrnásťročného chalana smerom ku kamarátovi, ktorý sa tlačil predo mňa pri nastupovaní do autobusu. Ty brďo, povedala som si v duchu. Sklonila som hlavu a skúmavo si obzrela handry, ktoré práve pokrývali moju telesnú schránku. V tých to asi nebude, pomyslela som si. Toto bude o inom... Že teta! – celú cestu a možno aj zbytok dňa mi to slovo vŕtalo v hlave. Keď sa mi s niekoľkodňovým odstupom prihovorila ďalšia teenegerka: Teta, neviete, koľko je hodín?,- nielenže som sa zase cítila dosť divne, ale ťažko ťažko som si s hlbokým povzdychom uvedomila, že mi neostáva nič iné, len si na tento fakt zvyknúť. Alebo mám bojovať proti plynutiu času? Nie, to nedokážem. Presne tak, ako nedokážem žiť s niekým, koho nemilujem. pokračovanie článku
Včera sa v médiach vyskytla informácia o ostrove Failaka, o slovenských archeológoch a ich ametystovom poklade.
Už v januári 2005 naše média priniesli správu o tom, že koncom roku 2004 na ostrove Failaka, patriacemu Kuvajtu, objavila expedícia slovenských archeológov kamennú architektúru, staré pohrebisko a vzácne pečate z obdobia Starobabylonskej ríše z prelomu 2 a 3. tisícročia pred Kristom. Táto správa prispela k tomu, že som sa začala zaujímať o Failaku viac. V tom čase som bola od tohto ostrova vzdialená len čo by kameňom dohodil. Jeho návštevu som si preto nenechala ujsť. pokračovanie článku
“Ale to viete, deti neustriehnete. Skúste udržať jablko na strome!” (neznámy autor)
Ak sa chystáte na dovolenku bez svojich dospievajúcich ratolestí, ktoré vás ukecali a akýmsi pofidérnym spôsobom presvedčili o tom, že sú dostatočne rozumné na to aby mohli zostať doma samy, skúste im veriť. Ale opúšťajte domov s vedomím, že si to bez vás na sto percent užijú. Budú ako odtrhnuté z reťaze. No a pri troške šťastia to počas vašej neprítomnosti dopadne iba tak, ako to dopadlo kedysi u nás.
pokračovanie článku
Nemám na tele žiadnu kerku, a ani pearcing – nie som cool. Neholdujem nordik walkingu – som out. Do wellnessu nechodím v Evinom rúchu – som teda vrcholne staromódna. A k tomu som puritánka! pokračovanie článku
Domnievam sa, že nie je veľa ľudí na Slovensku, ktorí mali možnosť spoznať Claya Regazzoniho tak ako ja. A dúfam, že nič nepokazím, keď si tu na neho pospomínam. pokračovanie článku
Zahľadeli sa do seba už na Základnej škole. Boli spolužiaci, sedeli v tej istej lavici. Po škole jej nosil tašku a odprevádzal ju domov. Na strednej sa ich cesty na chvíľu rozišli. Našiel si inú. No na svoju prvú lásku nedokázal zabudnúť. Bola najlepšia, najkrajšia, bola múdra i šikovná. Keď sa okolo nej začali točiť iní a hrozilo, že o ňu príde, chytro ju vyhľadal a prosil o odpustenie. Rýchlo zabudla na to, ako zradil, ako ublížil. Vrátili sa k sebe a keď mali 20, tešili sa obaja na prvé bábätko. pokračovanie článku
„Bóóóže, kam sa to zase trepem!?“, zalamentovala som v duchu v posledný májový deň trmácajúc sa cestami-necestami Južného Tirolska. Narastajúce obavy z neznáma, nekonečnosť šialených serpentín a prichádzajúcu nevoľnosť som sa snažila kompenzovať hľadením cez okennú tabuľu. Tam vonku to bolo ako v rozprávke. Nad sýtozelenými horskými lúkami sa týčili obrovité skalné steny bielošedej farby. Dolomity. pokračovanie článku
Minulý týždeň som bola ako zdravotníčka s deťmi mojej maminy a s desiatimi štvrtákmi v Škole v prírode v Krpáčove. Tak ako pre deti, tak aj pre mňa bola táto škola v prírode prvá. A dúfam, že nie posledná.
Prečítajte si náš fotodenník a dozviete sa, ako nám bolo super! :) pokračovanie článku
Deň učiteľov neupadol do zabudnutia. Mohli sa o tom presvedčiť všetci tí slovenskí učitelia, ktorí dnes dostali pozdrav od ich bývalého štátneho tajomníka na Ministerstve školstva SR a terajšieho ministra kultúry Františka Tótha. Svoj vyšperkovaný list začína tým, že Ministerstvo kultúry SR v tomto roku po prvýkrát realizuje v rámci svojho grantového systému projekt kultúrnych poukazov, ktorého cieľom je zvýšiť kultúrne obzory mladej generácie základných, stredných škôl a ich pedagógom. V mene svojom i v mene spolupracovníka Karola Korintuša pokračuje vetami plnými chápania náročnosti učiteľského povolania. Ale záver listu je najzaujímavejší. Vetami plnými empatie vysvetľuje: "Ako bývalý štátny tajomník na ministerstve školstva SR som mal možnosť spoznať celý komplex problémov v našom školstve, pričom ten najvážnejší - postavenie a ohodnotenie práce učiteľa - sa nemôže riešiť iba sľubmi, ale bude si vyžadovať politickú razanciu a prijatie potrebných opatrení." Celé znenie listu si môžete prečítať tu.
Tento list bol adresovaný aj mojej mamine, ktorá ho s ironickým úsmevom priniesla domov a položila na stôl. Po prečítaní prvých viet som so zvedavosťou nahliadla do obálky, poprevracala som ju z každej strany, ale žiadny poukaz na kultúrne vyžitie z nej nevypadol. Nuž, čítala som ďalej. Záver listu poznáte. Je ním politický lobbing kandidáta Františka Tótha na voliča. Na tisíce voličov. Pán minister pod zámienkou gratulácie vyzýva učiteľov k "razancii".
Pán minister Tóth, táto recesia sa vám podarila znamenite! Kultúrna obec vás zle odhadla, keď mala výhrady voči vašej osobe a nechcela vás na kreslo ministra kultúry SR. A ak vám niekto v médiách vytýkal, že nežijete s kultúrou, mýlil sa. Toľkých ľudí, čo ste dnes pobavili, sa len tak hockomu nepodarí! A preto vám nezostanem nič dlžná (aj za učiteľov). Za vydarenú humornú kultúrnu vsuvku v tomto našom šedom, upršanom marcovom dni, vrelá vďaka vám, pán minister.
„Zničte tých, čo urážajú islam! S týmto a jemu podobnými nápismi protestovali včera v Londýne britskí moslimovia pred dánskym veľvyslanectvom. Na protest pálili tak ako moslimovia v iných krajinách, aj dánsku vlajku”, písalo sa v sobotňajšom SME.
V súvislosti s týmto textom a mnohými ďalšími správami opisujúcimi hnev moslimov pre karikatúry proroka Mohameda a ich následné podpaľačské reakcie a protesty po celom svete, sa mi vybavil môj zážitok spred dvoch rokov. Uvedomila som si vtedy nedotknuteľnosť, urážlivosť a citlivosť moslimov na kritiku ich náboženstva. pokračovanie článku
O niekoľko hodín si žiaci prevezmú z rúk učiteľov polročné hodnotenie. Koľko detí bude mať strach ukázať ho svojim rodičom? Na koľkých deťoch sa podpíše stres z tejto veľkej udalosti?
Myslím na svoju maminu a hovorím si, ako je fajn, že tie „jej“ deti tento problém mať nebudú. Jej druháci sa na vysvedčenie tešia. Nemajú žiadne obavy a žiadne kŕče v bruchu kvôli horším známkam. „Jej“ deti sa školy neboja, naopak, chodia do nej rady. Neučia sa kvôli jednotkám, ale kvôli sebe a vlastným vedomostiam. Učia sa formou hry a nepoznajú, čo znamená učenie - mučenie. Takto má i ten najslabší žiak šancu pocítiť, že je v niečom dobrý a neupadá do pasivity. Každé slovo pochvaly je pre neho povzbudzujúce a motivujúce.
V čom to je? Práve v tom „slove“. Pani učiteľka týchto detí už 10-ty rok používa slovné hodnotenie. Druh klasifikácie, ktorý sa osvedčil v mnohých krajinách, len v tej našej sa doň učiteľom akosi nechce - zaberá totiž oveľa viac času než klasické známkovanie.
No moja mamina ho obhajuje a pre deti v ňom vidí len pozitíva: „Slovné hodnotenie je pre učiteľa sice náročné, ale pre dieťa je tým najlepším hodnotením jeho práce. Stojí za tú námahu“.
Týmto spôsobom doviedla na druhý stupeň už dve triedy (po dvakrát 1.-4. roč.), ktorých napredovanie neustále sleduje (je v kontakte nielen s deťmi, ale aj s ich učiteľmi). A v tento utorok odovzdá neoficiálne polročné vysvedčenie so slovným hodnotením až 34-om druhákom (oficiálne vysvedčenie sa pri slovnom hodnotení dáva žiakom na konci roka). To znamená, že 34 detí zo ZŠ Na Dolinách 27 v Trenčíne príde domov v dobrej nálade, bez pociťovania úzkosti a s úsmevom ukáže svoje vysvedčenie rodičom. A potom si sadne za stôl, vytiahne farbičky a vymaľuje si ho. Nech je krajšie. Farebnejšie. Áno, aj to je povolené (viď obrázok).
Tak takouto otázkou zaskočí nejedného nepripraveného rodiča jeho ratolesť okolo piateho roka života. U zvedavejších detí i skôr. Nehovoriac o deťoch, ktorých mamičkám, alebo tetám z okolia rastie bruško a v ňom nový človiečik...bábätko, ktoré nakoniec odkiaľsi prinesie v zobáku bocian. Fajn. Malým deťom neškodná rozprávková lož postačí. No staršie detváky už na bociany neveria, vyzvedajú, hľadajú odpovede, až ste im nútení (či skôr povinný) povedať pravdu. Takže ako sa to bábätko dostane z maminky von? Hmm, a vlastne, ako sa do jej bruška dostalo?? pokračovanie článku
„Hanka, ja naozaj nemôžem. O pol hodiny mám cvičenie vo fitku. Potom idem k Lacovi na masáž, o šiestej som objednaná na pedikúru a manikúru, o ôsmej idem pre tovar. Zajtra večer sme s Dušanom pozvaní na narodeninovú párty k jeho šéfovi. A ešte nemám kúpené šaty! Povedz mame, že prídem pozajtra. Zruším sice saunu a kávu s Majou, ale ona zrušila minule stretnutie so mnou kvôli nejakej kravine...“, vynúti si moju pozornosť afektovaný, dôrazne telefonujúci ženský hlas pri vedľajšom stole. pokračovanie článku
*
***
* PEKNÉ *
**************
** VIANOCE **
!
Zvianočnieva sa...
...a ja spomínam na to, aké to bolo počas Vianoc ďaleko od domova. V krajine, v ktorej žije približne 85 percent moslimov, a len 5 percent kresťanov. pokračovanie článku
Od včerajšieho dňa sa mu vyhýbam aj ja. Na kilometre! Prečo? Bezpečnostná služba sa mi postarala o otrasnú reklamu, o akej sa mi ani nesnívalo. Ak sa nechcete stať obeťou nepríjemného omylu, akého som sa včera stala aj s mojim priateľom, a ak nechcete byť okradnutí samotným obchodným domom Kaufland v Trenčíne, radím vám, vyhýbajte sa mu na kilometre ďaleko aj vy. pokračovanie článku
Zamierila som ku skrinke, v ktorej mám poodkladané staré zošity ešte zo základnej školy. Bola som rozhodnutá, že tentokrát ich hĺbkové sito neminie a konečne skončia tam, kde už mali byť dávno - v koši. Plánovaná likvidácia bola ukončená v okamihu, keď som roztvorila dvierka skrinky. Medzi tou haldou modrých písaniek zasvietila aj jedna červená. Teda pardon, nebola to písanka. Ale Pionierska kronika. pokračovanie článku
Prišla si k nám bez pozvania. Potichu a nečakane. Ako nevítaný hosť. Pri svojom udomácňovaní sa v našej famílii si použila masku neviditeľnosti. A zákerne si sa stala súčasťou jedného z nás. Toho najmladšieho. pokračovanie článku
Jesenné dni začínajú byť čoraz pochmúrnejšie a smutnejšie. Stromy pomaličky strácajú pestrofarebný šat, a tmavé záhradky, terasy, balkóny, ale aj školské dvory si žiadajú oživenie.
Na základnej škole Na Dolinách 27 v Trenčíne (v areáli Detského mestečka v Zlatovciach) zorganizovali pani učiteľky 1. stupňa pre svoje deťúrence a ich rodičov príjemne tvorivé a magické popoludnie. Všetci prítomní povolili uzdu fantázie a výsledkom boli úžasné a nápadité tekvicové strašidielka osvetlené sviečkou, ktoré efektívne vyzdobili školský dvor. Ja a môj fotoaparát sme boli pri tom. pokračovanie článku
Kráčam po ceste, na hlavu mi pripeká slniečko. Od klimatizáciou vychladeného útočiska som vzdialená približne 10 minút. Začínam pociťovať mdlobú únavu. Teplo sálajúce zo zeme, ktorá sa zatiaľ nespamätala z nedávnych 50 stupňových horúčav, ma prinúti siahnuť po chladenej krabičke džúsu a osviežiť sa. Uvedomujem si pritom, že riskujem. Tento príjemne ovlažujúci špás ma môže vyjsť veľmi draho – mastnou pokutou, ba dokonca strávením niekoľkých dní v miestnom väzenskom chládku. pokračovanie článku
Veľa ľudí sa zvyčajne začuduje, keď počuje slovo fyzioterapeut. Obvykle sa stretávam s reakciami: „A to je čo, to...(nasleduje skomolený názov mojej profesie)?”, alebo „Aaaa, jasneee, masérka!” Pri tejto vete vždy len preglgnem naprázdno.
Ale áno, nemýlite sa. Aj masírujem. No napriek tomu nebude na škodu, keď vám túto profesiu priblížim trošku bližšie. Dozviete sa, že nielen doplnková liečba akou je masáž, robí moje povolanie príťažlivým.
pokračovanie článku
Šidlo, bodidlo, po záhrade nám chodilo, jedlo a pilo, domov nosilo. Čo je to? pokračovanie článku
A pre mňa, a niekoľkých ďalších fajn ľudí, znamenal tento víkend ešte niečo – milé stretnutie. Osobné spoznanie tých, ktorých rôznorodú myšlienkovú tvorbu už nejaký ten týždeň sledujem, čítam, hodnotím a ktorých tváre sa na mňa denne usmievajú z fotiek na blogu SME.
Viac si o blogerskom stretnutí môžete prečítať v článkoch Vlada a Michala.
A ja vás teraz pozývam na mini obrázkovú prechádzku tohtoročnou Pohodou :o) pokračovanie článku
"Lúčenie je chvíľa, v ktorej treba byť hrdinom. Zatlačiť slzy a vysmiať sa snom, necítiť bolesť, necítiť krivdy. Povedať dovidenia a nezabudnúť nikdy." Túto básničku sme si písali do pamätníčkov so spolužiakmi, keď som končila osmičku. Dnes som si na ňu spomenula. A pripomenula som si tiež jeden detský sen, ktorý sa mi čiastocne splnil, stal sa na istý čas takmer skutočnosťou, a z ktorého sa onedlho stane možno len spomienka. pokračovanie článku
Nie, nejde o vtip. Aj keď nám na Slovensku sa môže o niečom takom len snívať (obzvlášť teraz, keď sa ceny pohonných hmôt upravujú v tom negatívnom zmysle pre spotrebiteľa). Avšak v Kuvajte a niektorých ďalších krajinách na arabskom polostrove túto skutočnosť berú ako samozrejmosť. pokračovanie článku
Tak aj takúto prekvapujúcu odpoveď som dostala od jednej nezahalenej, moderne oblečenej a vysokoškolsky vzdelanej Kuvajťanky. pokračovanie článku
Celý môj doterajší život je zmena. A prežívanie snov. Bláznivé veci ma pritom neobchádzajú.
